Posledné dva-tri mesiace sa náš Šimino nadchol pre strihanie, najprv vystrihoval ako treba a vystrihnuté pekne lepil na určené miesto (napr. z písmen slová). Až jedného dňa namiesto prilepenia rozstrihol aj to vystrihnuté...odvtedy sa strihanie nožnicami stalo pre neho akousi terapeutickou aktivitou, pri ktorej dostrihal aj to vystrihnuté na úplne mini kúsky a tváril sa šťastne...keď to spravil prvýkrát, som sa pýtala samej seba, čo teraz spraviť, veď on vlastne zničí celý výsledok vystrihovania (výsledok v našom ponímaní pravdaže :)). Po krátkej vnútornej úvahe som prišla k záveru, že keď ho to robí šťastným, nech strihá a uvidím, kam sa prestrihá. A prišlo to včera: ako tak strihá a strihá, zrazu povedal slovo, ktoré nikdy z jeho úst nevyšlo, povedal mi ako strihá RÝCHLO, aby som mu podala to prestrihnuté na ďalšie prestrihnutie ale RÝCHLO, aký je Šimino huncút, keď tak RÝCHLO strihá ... rozprával, pretože bol so mnou rád a chcel mať pri tom strihaní so mnou kontakt-spojenie ... lebo mať niekoho rád znamená byť s ním šťastný :) ďakujeme son-rise za tieto chvíle
P.S. A dnes znova pekne vystrihol a prilepil tak „ako sa to má“