Po náročnom pracovnom a školskom týždni, sme v piatok 6.12.2019 na obed vyrazili na 5h cestu autom do Smečna (kúsok od Prahy). Tešili sme sa na výlet, a musím hneď povedať, že skutočné pocity vzájomnej podpory a nefalšovaného prijatia (všetkých všetkými) vysoko predstihli moje očakávania.
Šimonko mal svoju adaptačnú hodinku po príchode, kedy kričal a behal po novom priestore, až si nakoniec ako správne son-rise dieťa našiel-vymyslel svoju hru, v ktorej použil schody a súrodencov :) potom už vedel ísť aj do herničky a hrať sa v nej. Vôbec netuším, ako sa to stalo, ale zrazu sa hrali sami nielen naše tri deti, ale dokonca deti s autizmom si vo dvojici púšťali autíčko na chodbe. V tom čase už rodičia absolvovali prvé zoznamovacie kolo. To bol piatok večer.
Ráno nás čakali raňajky v jedálni na prízemí. Potom znova herňa pre deti, prišli ďalšie rodiny a dobrovoľníci, ktorí dostali na starosť deti, (z ktorých väčšinu videli prvýkrát v živote) s úlohou spraviť im program, kým sa rodičia išli venovať rodičovským aktivitám. Veru som mala malú dušičku, ako to Šimi zvládne, lebo už s príchodom ďalších a ďalších ľudí (nakoniec nás bolo spolu asi 50), začal byť po svojom nervózny, chodiť po chodbe tam a späť a vykrikovať. Iní rodičia vidiac mňa, ako sa ho snažím ukľudniť, sa na mňa len usmievali...
Nakoniec sme obaja mohli ísť hore do pokrovia venovať sa rodičovským aktivitám. Tieto aktivity ma znova utvrdili v tom, že my autirodičia sme si navzájom bližší ako dlhoroční priatelia, napriek tomu, že sme sa práve stretli. Veľmi podobné pocity, ako sme zažívali na našom start-up školení v AutismTreatmentCenter v USA. Vzájomné zdieľanie v takejto rodičovskej skupine je neopísateľné, plné vzájomného pochopenia. Témy, o ktorých by sme sa chceli baviť, do pár minút pokryli celú tabuľu...toľko času však nebolo - preto verím na pokračovanie niekedy nabudúce.
Nasledoval pobyt vonku pre deti, nápad organizátorov urobiť oheň na dvore v decembri zabral a deti bežali von sa pozrieť ako oheň horí...vyvetrali sa a vybehali. Po obede mal nasledovať ďalší taký rodičovský blok (pre deti blok s dobrovoľníkmi) a potom určite úžasný spoločný večer, ktorého sme sa už bohužiaľ nemohli zúčastniť. Museli sme totiž odísť. Už v aute po ceste sme rekapitulovali svoje pocity, ako že nabudúce musíme zariadiť, aby sme mohli zostať dlhšie, ako neskutočne psychicky nabité vnútorné baterky si odnášame. Aké by to bolo, môcť sa takto stretávať častejšie. Ako veľmi je to o vnútornom nastavení a vôli vedieť si ho udržať, nech sa deje čokoľvek...ako je toto celé úplne presne základom našej Auro myšlienky komunity rodín s autičlenom.
Veľké ďakujeme rodine Chuecos z Autismus jako dar ako organizátorom.