3 deti spolu v bazéne alebo sestra ako most

Celé to začína tým, že naša Soňa zavolá svojho spolužiaka Maťka plávať ku nám do bazéna. Hovorím jej, že Šimon bude mať s tým problém a tak aj bolo. Šimi reagoval tým svojím protestným krikom-vreskotom, akonáhle sa Maťko objavil v bazéne. A kričal dobrú chvíľu. Videla som, že Maťo nechápe. Hovorím, aby sa nebál, že Šimi prestane. Maťo na to, že či ho nemôžeme dať preč. A ja že nie, že kričí preto, lebo si prišiel ty, tak buď pôjdeš von ty aj on, alebo ostanete obaja...a Maťo na to, že ostane, že Šimi si určite na neho zvykne.

A tak sa Soňa a Maťo spolu hrajú vo vode i na kraji bazena. Šimi kričí. Potom si sadne do otvoreného okna a aj keď prestal kričať, hovorí mi "chlapec pápá", ja na to, že to je Maťo, chodí so Soňou do školy, pôjde domov, keď si zapláva, a plávam ďalej.
Zrazu Šimi zíde z okna s úsmevom na perách a už je vo vode a pláva s deťmi, za nimi, pred nimi, špliecha, teši sa z vody.

Soňa s Maťkom generujú nové a nové spoločné hry ... začnú skákať... aj Šimi by chcel, ale neodváži sa, z každého ich skoku sa teší natoľko, že takmer vzlietne (máva rukami o stošesť) a vtedy si Šimonova sestra Soňa všimne, že Šimi ju nenápadne, celkom zľahka postrčí pred skokom do vody a má z toho radosť. Dostáva nápad na ďalšiu hru (v ktorej zapojí aj svojho brata): Šimon ich predsa môže do tej vody strkať. Volá Maťka, ten je hneď za, dokonca pozve Šimiho v očakávaní spoločnej zdieľanej radosti, že poďme hodiť tú Soňu do vody spolu, na čo Šimi nereaguje a tak ich na striedačku do tej vody postrkuje Šimi sám...a šťastní sú všetci traja...hrajú sa potom ešte dlho, každý skok dostáva svoje meno, a vždy ich musí odštartovať Šimon...von z vody vôbec nechcú ísť.

Šimon ešte pri zaspávani v svojej posteli smejúc sa opakoval slovo "skočí" :)
  
Ja ako mama si neprajem nič iné, len aby mal aj náš Šimon aspoň jeden takýto zážitok každý deň - aby sa cítil byť súčasťou sveta a bolo mu v ňom fajn.