Bolo nám spolu skvele a dúfam, že si to zopakujeme. Najväčšou lekciou (alebo pripomienkou, lebo to je niečo, čo dávno viem, ale zrejme som na to znovu "zabudla") bolo pre mňa správanie nášho autičlena Šimona. Šimon normálne do záhradky príde, zdrží sa minútu alebo dve a znova odchádza... Ale, keď tu bola Ľudka, prišiel a ... neodišiel :) "Niečo" ho pri nej držalo. To "niečo" bolo to isté, prečo aj nám bolo s ňou tak fajn. Spolu sme zrazu cítili, že to o čom snívame, sa môže raz podariť. To vnútorné nastavenie, postoj, vyžarovanie, dobré srdiečko alebo nazvite si to ako chcete - buď ho máte alebo nie. A Šimi napriek všetkým svojim nálepkám diagnóz, dobre vie, na čom naozaj záleží, veľmi dobre vie, s kým sa cíti dobre a kto mu rozumie aj bez slov. Ďakujeme Ľudka ešte raz za krásne nedeľné popoludnie, bola si pre nás ako to slnko, ktoré po daždi v to poobedie práve vyšlo :)